Čierna Hora 2016 • Offroadové flákanie po planinách

Po niekoľkých dňoch strávených v národnom parku Durmitor mierime do čiernohorského vnútrozemia. Oblasť sľubuje nádherné náhorné planiny s jazerami, kaňony aj oddychové zákutia, všetko dostupné terénnym autom alebo SUV. Začíname Planinou Žurim, kde by v nadmorskej výške 1 700 metrov malo byť pekné vysokohorské jazero. A neďaleko za ním hlboký kaňon rieky Mrtvica, ktorý je turisticky prístupný z osady Velje Duboko alebo Meduriječie.

Čierna Hora 2016 • Durmitor krížom-krážom

Fanúšikovia offroadu majú niekoľko vychytených krajín, ktoré nie sú príliš ďaleko od Slovenska, majú prístupné hory a dostatočne voľnú legislatívu na to, aby sa po nich dalo jazdiť autom. V prvom rade je to Ukrajina a Rumunsko, nasledované niekoľkými krajinami bývalej Juhoslávie a Albánskom. Takže keď mi bývalý spolužiak navrhuje, aby sme aj s famíliami, malými deťmi a našimi offroadovými miláčikmi (čím myslím autá) vyrazili na Balkán, rád sa chytám. Voľba nakoniec padá na Čiernu Horu a Albánsko.

Čierna Hora 2016 • Výstup na Maja e Jezercës

Offroadovú dovolenku po Čiernej Hore som sa rozhodol spestriť výšľapmi na pár známejších kopcov. Ako č. 1 v mojom zozname bola Maja e Jezercës, kopec, ktorý síce leží v Albánsku, ale vedie k nemu krásna túra z čiernohorskej strany od osady Vusanje. Pôvodne som chcel ísť z albánskeho Theti, ale okolie Vusanje je plné ľahko dostupných turistických atrakcií (Oko Skakavice, Alipašine pramene, nejaký ten vodopád), kde ten deň-dva môžu Maťa s Dolfíkom na mňa počkať bez náznaku nudy.

Čierna Hora 2016 • Výstup na Bobotov Kuk

Offroadovú dovolenku po Čiernej Hore som sa rozhodol spestriť turistickými výšľapmi na pár známejších kopcov. Už po pár dňoch v známom národnom parku Durmitor prišiel na rad jeho najvyšší kopec - Bobotov Kuk (2523 m). Dá sa na neho vystúpiť chodníkmi z niekoľkých strán, ktoré sa však stretnú najneskôr 200 výškových metrov pod vrcholom. Moja voľba padla na chodník od sedla Sedlo (1907 m), pekného vyhliadkového miesta na asfaltovej ceste R14 z Tisy do Žabljaku, ktorá mimochodom naozaj stojí za to.

Nepál 2015 • Helambu a Langtang po zemetrasení

V apríli roku 2015 zasiahlo Nepál masívne zemetrasenie s epicentrom severne od Káthmandu. O mesiac neskôr nasledovalo ďalšie, o niečo slabšie. Už to prvé malo za následok tisíce mŕtvych a obrovské materiálne škody najmä na vidieku, kde bola väčšina domov postavených z kameňa. Najviac postihnuté boli oblasti Langtangu a Helambu, kde boli desiatky dedín doslova zrovnaných so zemou. Kvôli korupcii, ktorá v Nepále vládne, sa zahraničná finančná pomoc len ťažko dostáva za hranice Káthmandu.

Island 2015 • Dúhové hory (Laugavegurinn trail)

Trek z Landmannalaugaru do Skógaru patrí podľa viacerých rebríčkov medzi najkrajšie túry na svete. Musím s tým súhlasiť, je pestrý a krajina sa neustále mení. Trek má variabilnú dĺžku v závislosti od toho, ako rýchlo človek ide a kde skončí. Trvá 2 až 6 dní, pričom sa dá skončiť už v Þórsmörku (Thórsmörku), alebo o deň-dva neskôr v Skógare. Rozhodne odporúčam druhú možnosť, výstup údolím nad Þórsmörkom je jeden z highlightov celého treku.

Island 2015 • Výstup na Herðubreið

Herðubreið alebo posmešne Bábovka je najznámejšia hora islandského vnútrozemia. Pre Islanďanov je to niečo ako náš Kriváň - národná a uctievaná hora. Málokto však k nej odbočí z vnútrozemskej cesty F88 (Öskjuleið), a to napriek tomu, že aj samotná cesta autom pod horu je jeden z najparádnejších cestovných zážitkov. Je to škoda, cesta aj hora sú veľmi emotívne a väčšiu pozornosť milovníkov prírody si rozhodne zaslúžia.

Nepál 2014 • Okolo Kančendžongy - a hlavne Jannu!

Trek okolo Kančendžongy má smolu v tom, že nemá žiadne naj. Ale je vo všetkom druhý, je takmer naj. Nemá majestátny Ama Dablam ako EBC trek, zato má Jannu, a to dokonca zo všetkých strán. Nemá impozantnú 15-kilometrovú hradbu vrcholov ako je Grand Barrier pri jazere Tilicho, zato má o tretinu kratší ale nemenej zaujímavý hrebeň pod Gimmigelou. Jednoducho, z každého pohľadu mu niečo do toho naj chýba, na druhej strane je tento trek pestrý a má naozaj všetko.
Časť 1: Severný trekČasť 2: Spojnica (najkrajšia časť) a južný trek

Nepál 2013 • Tilicho, to naj z annapurnského okruhu

Po skvelom okruhu okolo majestátneho Dhaulágirí mám dosť času na ďalšie treky. Mám stan, jedlo aj táborovú výbavu, cieľ je jazero Tilicho, vraj najvyššie položené jazero na svete. Chodník okolo jazera je alternatívnym prechodom na druhú stranu annapurnského okruhu namiesto známeho a pomerne nezaujímavého sedla Thorong La. A hneď na začiatok, aby bolo jasné, že objektívny sa ani nesnažím byť - podľa mňa je to najkrajšia a najfotogenickejšia časť nielen okruhu okolo Annapúrn, ale celej annapurnskej oblasti vrátane Dhaulágirí.

Nepál 2013 • Sám okolo Dhaulágirí

Trek okolo Dhaulágirí je z niekoľkých dôvodov veľmi osobitý. Po prvé, je rýchly. Dá sa absolvovať za 8-9 dní, s cestou z a do Káthmandu za 10-11. A ak má človek šťastie na let z Európy, stihne to aj z domu. Po druhé, je lacný. Je mimo turistického mainstreamu a tomu zodpovedajú miestne ceny. Aj vybavenosť - ubytovne klasického typu tu nie sú, býva sa v rodinách. A po tretie, je stiesnený. Hlavná časť treku vedie v uzučkom údolí, kde má človek pocit, že sa môže rovno dotknúť kolmých stien naľavo aj napravo.

Island 2013 • Vlastným autom do vnútrozemia

Po troch rokoch konečne nastal deň D. Balím svojich sedem slivák, dve deti a jedno auto a vyrážame na Island prejazdiť vnútrozemie, do ktorého sme sa pri prvej ceste na aute z požičovne veľmi neodvážili. Konečne ten Land Cruiser využijem na to, na čo som ho kupoval. Turistikovať veľmi neplánujem - u chalanov sa tento plán nestretol s veľkým pochopením, napriek tomu som si zbalil aj ľadovcovú výbavu na výstup na Herðubreið. Pre istotu.

Nepál • Postrehy k zimnej vysokohorskej túre

Turistika v Nepále je nádherná. Má len jedinú chybu - masu ľudí. Kto sa jej chce vyhnúť, má jednoduchú možnosť - prísť na túru v zime. Bežný Stredoeurópan sa hneď zdesí a predstaví si záľahy snehu ako v Tatrách či Alpách, cez ktoré sa musí brodiť. Omyl. Zimný Nepál je suchý. Veľmi suchý. Až tak, že brať si veci do dažďa je zbytočné. Problém robia nízke teploty a vietor - a práve na to sa treba pripraviť. Spolu s výškovou chorobou sú to v podstate jediné tri úskalia zimnej turistiky v Nepále.

Nepál 2013 • Amphu Lapcha na druhý pokus

Po minuloročnom neúspešnom pokuse o prechod cez ľadovcové sedlo Amphu Lapcha sa chcem o to isté po roku pokúsiť znova. Takže plním sľub Ježiškovi, ktorý mi zachránil omrznuté prsty, Vianoce trávim pri stromčeku, ale hneď po nich odlietam do Nepálu. Tentoraz neberiem sprievodcu - minulý rok sa to ukázalo ako pomerne drahý krok vedľa - ale na ľadovec si sám netrúfam, a preto som si našiel skúsenejšieho parťáka na outdoor fóre. Takisto sa plánujem vrátiť bez trvalých zdravotných následkov. Časť 1Časť 2

Nepál 2013 • Lumbini, rodisko Buddhu

Po skvelom dvestokilometrovom treku cez ľadovcové sedlo Amphu Lapcha mi ostáva dostatok času na nejaký oddychový výlet. Džungľa v Chitwane bola minulý rok pekný prúser a tak tento rok dostala prednosť kultúra. Autobusom sa desať hodín veziem do mestečka Lumbini, rodiska Siddhárthu Gautama. Alias Buddhu. O tom mieste neviem vôbec nič a idem tam naslepo. Netuším, či mám očakávať pamätnú izbu alebo jamu s ceduľou „narodil sa TU“.

Nepál 2011 • Zimný Mera Peak

„Milý Ježiško. 

Úvodom svojho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem. Sľubujem ti, že keď mi zachrániš všetkých deväť omrznutých prstov, najbližšie Vianoce poctivo strávim pri vianočnom stromčeku a nie túlaním sa po horách a údoliach zimného Nepálu.
Tvoj Ja. 
P. S. Dúfam však, že v januári ma už do hôr pustíš...“

Nepál • Ako na omrznuté prsty

Na poslednej ceste po nepálskych horách sa mi stala nemilá vec. Omrzli mi prsty na rukách. Vďaka Šípkinmu blogu, na ktorom popisuje podobnú skúsenosť, som mal dosť informácií o tom, ako sa k omrzlinám správať a tak sa mi podarilo aspoň minimalizovať škody. Ale chýbali mi lieky a obväzy, ktoré pri omrzlinách pomáhajú. Veď predsa mne sa také niečo nemôže stať, tak prečo by som sa mal na omrzliny pripravovať? No, na najbližšiu cestu do zimných hôr si základnú súpravu na liečbu určite pribalím. Čo do takej súpravy patrí a ako ju používať?

Nepál • Dokupovanie výbavy v Káthmandu

Pri výprave do hôr v Nepále dokáže človek ušetriť nemalé peniaze. Stačí vedieť, ktoré časti výbavy a oblečenia sa dajú dokúpiť v Káthmandu. Pri dlhšej výprave do vyšších polôh sa môže pokojne stať, že sa za ušetrené peniaze zaplatí letenka. Vo všeobecnosti platí, že veľmi lacné sú veci z flísu, polartecu a najmä páperové oblečenie. Naopak, veci zo značkových (drahých a výrobne náročných) tkanín ako Goretex, merino, Ventile a podobne nedostať vôbec, resp. iba v niekoľkých značkových obchodoch na ulici Tridevi.

Uganda 2011 • Rafting na Bielom Níle

Po výstupe na Mt. Kenya odlietame do susednej Ugandy, kde nás čaká dvojdňový rafting na Níle. Rieke, o ktorej som toľko čítal v dobrodružných knihách a ktorá spolu s Eufratom a Tigrisom stála pri zrode civilizácie. Je to jedna z dvoch najdlhších riek na svete (spolu s Amazonkou). Je ťažké určiť, ktorá je prvá, pretože o tom, kde pramení Níl, nepanuje zrovna najväčšia zhoda. Väčšinou sa za prameň Nílu považuje Viktóriino jazero. No, prameň... Hneď pod jazerom je koryto rieky dvakrát širšie, ako Dunaj v Bratislave.

Keňa 2011 • Výstup na Mount Kenya

Africké kopce nikdy neboli medzi mojimi vysnívanými túrami, zostávali v kolónke „raz sa tam určite pozriem“. Kilimandžáro je na môj vkus príliš vychytená lokalita plná ľudí a s minimálnou náročnosťou. Preto som veľmi neváhal, keď nastala príležitosť vybrať sa s partiou do Kene na Mt. Kenya. Turistov je tam podstatne menej a náročné je to aspoň tým, že ide o trojdňový trek do výšky takmer 5 000 metrov bez aklimatizácie.

Nepál 2010 • Zimný Everest & Gokyo trek

Pre každého zanieteného turistu je Nepál zemou zasľúbenou. Obrovské údolia, ľadovce a morény obklopené najvyššími horami sveta sú lákadlami, ktorým málokto odolá. Má to len jedinú chybičku - masy turistov. Trochu to uberá na atraktivite aj zážitku. Preto moja tretia cesta viedla do Nepálu v zime, dúfajúc, že sa davom vyhnem. Áno, turisti neboli takmer žiadni. Boli dni, keď sme nestretli vôbec nikoho - občas však ani domácich, čo trochu zamrzelo v prípade, ak sme sa chceli opýtať na cestu...

Spací a odkladací priestor do auta

Pokiaľ má byť dlhá cesta autom či autoexpedícia príjemným zážitkom, je jednou z hlavných požiadaviek dostatok odkladacích priestorov a najmä priestor na spanie. Po dlhom čase som sa konečne aj ja dostal k tomu, aby som si vo svojej Toyote Landcruiser 100 spravil za zadnými sedadlami drevenú krabicu s výklopnými vrchlíkmi a šuflíkom. Zásadnou požiadavkou bolo ponechanie štyroch plnohodnotných miest na sedenie.

Island 2010 • Okolo ostrova

Island je krajina s divokou a rozmanitou prírodou. Aj ľudia bez výraznejších turistických ambícií sa dokážu dostať k väčšine atrakcií, stačí k tomu iba terénne auto a trocha vodičskej zručnosti. Peším turistom sa však Island odmení nezmazateľnými zážitkami. Náš plán je preto jednoduchý - prenajať si auto a ísť, kam sa nám zachce, vyjsť na každý kopec, ktorý sa nám zapáči, spávať v stane, variť si na benzínovom variči, z času na čas prespať v hoteli so sprchami... Časť 1 • Časť 2 • Časť 3

Cesty na Islande • Ako a čím jazdiť

Cestná sieť na Islande nie je zrovna najhustejšia. Predsalen má celý ostrov 320 000 obyvateľov a budovanie spevnených komunikácii je drahé, nemal by to kto zaplatiť. Čím redšie sú obývané oblasti, tým redšia cestná sieť a horšia kvalita povrchu. Asfaltové cesty sú prevažne na juhozápade ostrova v okolí Reykjavíku. Väčšina ciest na Islande je nespevnená, šotolinová alebo kamenistá. Po niektorých sa dá ísť aj osobným autom, rozumnejšia voľba je však terénne auto 4×4, s ktorým sa dá ísť aj mimo obývaných oblastí alebo využívať horské skratky.

Nepál 2009 • Sám okolo Annapúrn

Z času na čas si človek potrebuje prevetrať hlavu. Vypadnúť preč, zabudnúť na všetky domnelé aj skutočné príkoria, hlavu vyprázdniť a prázdne miesto začať zapĺňať niečím úplne novým a pozitívnym. Dostihlo to aj mňa, a ako prací prášok mal poslúžiť krásny trek okolo Annapúrn. Minulý rok sme prešli juhozápadný koniec tohto okruhu (Poon Hill trek), takže nejdem úplne do neznáma. Idem síce sám, ale keby niečo, mám sa na koho obrátiť so žiadosťou o pomoc - annapurnský okruh je totiž tak trochu treková diaľnica. Časť 1 • Časť 2

Nepál 2009 • Rafting na rieke Tamur

Skorý návrat z annapurnského okruhu mi dovolil pridať sa k partii Slovákov a skúsiť raft na jednej z najkrajších nepálskych riek, Tamure. Výlet objednávame v známej raftingovej agentúre Ultimate Descents. Tá zabezpečuje rafty, výstroj, ubytovanie i nosičov. Zážitok je tým trochu ukrátený o rozmer „dokázal som to sám“ a posúva sa k prístupu rozmaznaných amerických turistov. Na druhej strane cesta na štart obnáša trojdňový trek po tej časti Himalájí, kam turisti nechodia. Navyše si viac prvé skutočné raftové dobrodružstvo užijem.

Nepál • Poon Hill trek a ľudia v Nepále

Do Nepálu sa chodí predovšetkým za vysokohorskou turistikou, máloktorý Európan tam pôjde na obyčajnú aktívnejšiu dovolenku. Je to škoda, lebo v tejto pre nás exotickej krajine sa dá nájsť množstvo ľahko dostupných a krásnych miest. Poon Hill, vyhliadkový kopec v juhozápadnej časti annapurnského masívu, je vo výške len 3 210 m, celý trek trvá pohodovým tempom tri-štyri dni a obtiažnosťou je na úrovni priemerných tatranských chodníkov. Za odmenu človek dostane nádherný výhľad na osemtisícovky Dhaulágirí a Annapurnu.

Porovnanie outdoorových hodiniek

Ako pomerne aktívny turista a cyklista líznutý závislosťou od hodiniek už dlho hľadám ideálne hodinky do prírody. Pred rokmi som si kúpil digitálky Suunto Vector, ktoré z nedostatku lepších riešení používam dodnes. Na jednom z trekov som si so spolupútnikom vymenil hodinky a týždeň používal jeho Tissoty T-Touch Expert, dúfajúc, že by to pre mňa konečne mohli byť tie dokonale outdoorové hodinky. Neboli. Ako posledné som synovi kúpil Casio Protrek PRW-5000, ako motiváciu pred zimnou túrou do basecampu Mt. Everestu.

Recenzia hodiniek IWC GST

GST. Gold - Steel - Titanium. To je názov modelového radu, ktorý IWC pustila na svetlo sveta v roku 1997. Označuje materiály puzdier a ťahov, z ktorých sa celá rada ponúkala - zo zlata, ocele a titanu. Spolupráca IWC s rakúskou firmou Porsche Design Studio priniesla titan medzi automatické chronografy. Rad GST po ukončení exkluzívnej spolupráce s firmou F. A. Porscheho (ktorá začala navrhovať hodinky pre Eternu, rodinný podnik Porscheovcov) na ne priamo nadväzuje, a to od použitých materiálov až po čistý, takmer funkcionalistický dizajn.