Recenzia hodiniek IWC GST

GST. Gold - Steel - Titanium. To je názov modelového radu, ktorý IWC pustila na svetlo sveta v roku 1997. Označuje materiály puzdier a ťahov, z ktorých sa celá rada ponúkala - zo zlata, ocele a titanu. Spolupráca IWC s rakúskou firmou Porsche Design Studio priniesla titan medzi automatické chronografy. Rad GST po ukončení exkluzívnej spolupráce s firmou F. A. Porscheho (ktorá začala navrhovať hodinky pre Eternu, rodinný podnik Porscheovcov) na ne priamo nadväzuje, a to od použitých materiálov až po čistý, takmer funkcionalistický dizajn.

Rad GST chrono je navrhovaný ako športový model pre mladých aktívnych ľudí. Spočiatku mal osem modelov - kombinácia spomínaných troch materiálov a dvoch kalibrov, automatického IWC 7922 (modifikovaný Valjoux 7750) a quartzového IWC 631 (quartzový krokový motor s plne mechanickým chronografom). Zlaté modely mali postriebrený ciferník s pozlátenými ručičkami a indexami, titanové zasa čierny ciferník s bielymi ručičkami. Oceľové modely mohli mať oba druhy cierníkov.

Neskôr, v roku 2001, pribudli modely s ďalšími kalibrami - s večným kalendárom či s dvoma ručičkami stopiek - aj s inými ciferníkmi, napríklad svetlohnedý s postriebrenými ručičkami alebo s ciferníkom potiahnutým ródiom. Grafike ciferníkov však už chýbala elegantná jednoduchosť a purizmus pôvodných modelov. Sčítače stopiek dostali orámovanie bielymi kruhmi zvonka aj zvnútra, na variantoch s čiernymi ciferníkmi sa objavili popisky indexov a ručičky stopiek v módnej žltej farbe. Celé hodinky pôsobia živšie, stratili však trochu zo svojej univerzálnosti - k obleku si ich veru predstaviť neviem.

Hodinky sa mi natoľko páčili, že jeden titanový model nakoniec u mňa doma pristál.

IWC GST Ti Chronograph automatic, ref. 3707-003
Materiál puzdra a ťahu: Titan
Priemer puzdra (bez korunky): 38 mm
Priemer puzdra vrátane korunky: 42,5 mm
Priemer lunety: 39,6 mm
Výška puzdra: 14,1 mm
Viečko skrutkovacie
Váha: 105 g

Kaliber: IWC 7922 (upravený Valjoux 7750)
Kamene: 25
Rezerva chodu: 42 h
28 800 bph

Sklíčko: zafírové, vypuklé, bez antireflexnej úpravy
Vodotesnosť: 120 m
Skrutkovacia korunka

Moja púť s radom GST nezačala najšťastnejšie. Patrím k ľuďom, ktorí veci radi užívajú bez obmedzenia, a ani k drahým hodinkám som sa neplánoval chovať nijako nežne. Plávanie a manuálnu prácu trebárs v ateliéri považujem za niečo, čo musia vydržať každé hodinky. IWC nie. Po čase som zistil, že minútová ručička chronografu občas vynecháva, a tak namiesto 15 minút ukazuje trebárs len 9. Po viacerých peripetiách som dostal nový kus. Ten robil to isté, ani som ho nestačil vybaliť z krabice. Ďalšia reklamácia, ďalšie naťahovanie s predajcom a s výrobcom, napriek predvedeniu chyby v predajni mi ich vrátili s tým, že sú v poriadku. Nakoniec to skončilo tak, že som ich znova musel filmovať na videokazetu a dokazovať, že sú skutočne pokazené. Cvičili so mnou veľmi slušne a verím, že slabšie nátury by to radšej nechali tak.

Tretí kus bol rovnako chybný. To už som si vážne myslel, že si zo mňa robia srandu. Sériové čísla boli pekne po rade 2655690÷88 (áno, odzadu dopredu), pritom ich delilo asi trištvrte roka a nový kus na výmenu vždy došiel zo Schaffhausenu. Asi mali odloženú nejakú špeciálnu sériu pre ostblok.

Po týchto skúsenostiach som konečne dostal štvrtý kus, sériové číslo 2663980, ktorý bol OK. Na to, že by som s ním išiel trebárs na bicykli do roboty, som radšej ani nepomyslel. Dokonca to párkrát skončilo tým, že hodinky jednoducho na čas ostávali v šuflíku, aby sa im preboha niečo nestalo. To im však nezabránilo, aby sa u nich nevyskytla ďalšia chyba. Tentokrát bola problémová hodinová ručička stopiek, tá sa pre zmenu pohybovala ďalej aj po zastavení chronografu. To už som z nich bol skutočne na prášky. Zistil som to štyri mesiace po skončení záruky. Chvalabohu IWC konečne urobilo prvý ústretový krok za celý čas a chybu mi opravili bezplatne, dokonca mi láskavo aj napísali vyjadrenie. Milé od nich, predtým sa neunúvali.

Stále sú to najkrajšie hodinky, ktoré som kedy mal, a veľmi rád ich nosím, preto ich znova a znova beriem na milosť. Majú jednoduchý a nepreplácaný ciferník, ktorý zobrazuje niekoľko údajov zároveň, napriek tomu dokážem veľmi rýchlo odčítať čas, dokonca aj v šere alebo v noci. Prosto sú funkčné, čo je vlastnosť, ktorú na akejkoľvek veci oceňujem najviac. A sú presné, pred mesiacom sa vrátili z prvého vážnejšieho servisu po desiatich rokoch, a meškajú dve sekundy. Nie denne, za celý čas. To mám rád.

Kaliber IWC 7922 je pomerne výrazne modifikovaný Valjoux 7750 (detaily nájdete tu). Výsledkom je excelentná presnosť, niektoré kusy mi utekali len doslova o pár sekúnd počas celého letného času. IWC síce neponúka C.O.S.C. certifikát, všetky jej modely by sa však podľa tvrdenia výrobcu mali zmesiť do C.O.S.C. limitu -3/+6 s/deň. Nie je dôvod tomu neveriť, každý kus, ktorý som mal, túto toleranciu s prehľadom spĺňal. Okrem týchto posledných, ktoré dostali zopár škaredých rán a začali utekať aj 15 sekúnd za deň. Ale po nastavení znova OK.

Ciferník je čierny s bielou potlačou, ako luminiscencia je použité trícium na indexoch, hodinovej a minútovej ručičke hodín. Nie je to síce žiadny reflektor, na druhej strane svieti stále a čas sa dá odčítať spoľahlivo celú noc. Ručičky sú biele, na čiernom pozadí sú podstatne výraznejšie ako ručičky s kovovým leskom. Skutočne musím na týchto hodinkách vyzdvihnúť, že čas odčítam okamžite a kedykoľvek bez zdržovania. Trochu mi vadí zbytočné biele orámovanie dátumovníka, nesedí mi to k estetickému purizmu celého návrhu, ale to je detail, ktorý rád prehliadnem. Niekomu sa možno ciferník bude zdať nudný, veď v podstate rovnaký navrhol pre chronograf IWC už F. A. Porsche a to už je pekných pár rokov. Líšil sa v podstate iba dĺžkou indexov a absenciu vyššie spomínaného orámovania dátumovníka. Pre mňa je to známkou nadčasového a funkčného návrhu bez zbytočností.
Hodinky sa skladajú zo štyroch kovových častí - puzdra, lunety, skrutkovacieho viečka a ťahu. Luneta presahuje puzdro o 0,8 mm. Medzi lunetou a nožičkou ťahu je medzierka s veľkosťou možno desatiny milimetra, ktorú úplne nechápem. Drží sa tam špina a zle sa čistí.
Z titanu je puzdro aj ťah hodiniek. Je to skvelý materiál. Ľahučký, pevný, nemagnetický, farebne nevtieravý. Nevýhodou je nízka vrubová húževnatosť, všetky škrabance a nárazy do zárubní sú na ňom vidieť. Mne to nevadí, dokonca mi to príde krajšie, akoby mali mať sterilný napucovaný vzhľad. Aspoň vidno, že sa naozaj používajú. Ale chápem, že zberateľom to môže vadiť a nechápavo nad tým krútia hlavou. Navyše sa na povrchu tvorí mäkká oxidačná vrstva, na ktorej je vidno každý dotyk s akýmkoľvek tvrdším predmetom. Na vnútornej časti spony sú viditeľné stopy po remienku. Titan má však oproti oceli vyššiu tepelnú vodivosť, takže sa hodinky rýchlo od ruky vyhrejú a nepôsobia studeno.
Skrutkovacia korunka je dosť masívna. Hodinky nosím trochu voľnejšie a pri nosení na ľavej ruke bolestivo tlačila na chrbát zápästia. Na pravej ruke je to OK. Na korunke je reliéfny znak ryby, u IWC symbol vodotesnej konštrukcie.
Tlačidlá chronografu idú veľmi stuha, asi ako na všetkých V7750.

Remienok je skvelý, vôbec neťahá za chlpy, slabým miestom je však jazýček uvoľňujúci sponu bez akejkoľvek poistky. Je jednostranný, a párkrát sa mi stalo, že som ho omylom stlačil napríklad o hranu stola alebo pri dvíhaní tašky a remienok sa rozopol. Pri nosení hodiniek na ľavej ruke, keď je jazýček otočený smerom ku lakťu, to raz bolo skoro fatálne. Zachytil som sa rukou o hranu zábradlia, keď som odchádzal z jednej vyhliadky vo výške asi 300 m, a pohybom ruky mi hodinky skĺzli. Chytil som ich len na poslednú chvíľu končekmi prstov. Už som ich videl rozbité na skalách podo mnou... Je to trochu nešťastné, ten istý pohyb, ktorý náhodne stlačí jazýček a otvorí sponu, zároveň aj sťahuje hodinky z ruky. Našťastie som zvyknutý nosiť hodinky na pravej ruke, a tak náhodné rozopnutie nie je až tak fatálne a hodinky sa dajú zachytiť. Aspoň pokiaľ to rozopnutie človek zaregistruje... Tento "skvelý patent IWC", ako to prezentovala predavačka, mi vlastne príde ako vážna chyba. Oveľa rozumnejšie je dať jazýček z oboch strán spony, ako to majú napríklad oceľové modely Rado. Predíde sa tým náhodnému stlačeniu a otvoreniu spony.
Čo naopak považujem za úplne dokonalé je úprava dĺžky ťahu. K hodinkám sú pribalené dva čapy, s ktorými si majiteľ môže skracovať ťah sám. V strede každého článku je pierko a zaisťuje osky. Jedným čapom treba tlačiť poistné pierko, druhým sa vytlačí oska z článku. Dĺžka článkov je 7,2 mm, plus jeden neštandardný s dĺžkou 11,2 mm, pomocou ktorého môžete jemnejšie doladiť ťah na požadovanú dĺžku. Jednoduché, spoľahlivé, elegantné.

Zafírové sklíčko nemá antireflexnú úpravu. Nikdy mi to nevadilo a vlastne som si celý čas myslel, že AR úpravu má. Vďaka vysokému kontrastu ručičiek a indexov voči čiernemu ciferníku som sa nikdy nestretol s tým, že by som nevedel odčítať čas alebo dátum a musel hodinky natáčať do iného uhla. Každé hodinky s AR, čo som kedy mal, skončili veľmi rýchlo so škrabancom na AR vrstve, takže sklíčko bez nej asi nakoniec bude výhoda.

Vypuklé sklíčko je vsadené do lunety, na ktorú perfektne nadväzuje. Posledný kus ho mal nasadené trochu nakrivo, takže na jednej strane bol o niečo vyššie ako na druhej. Po servise je to už OK. Aj keď - ako teraz pozerám na fotky - nie úplne, na ľavej strane je stále schodík.
Hodinky majú udávanú vodotesnosť do 120 metrov, pritom tlačidlá nie sú skrutkovacie. Bežne s nimi chodím plávať do mora i bazénu, nikdy im nevadil prechod z horúceho slnka do studenej vody. Bol som s nimi v hĺbke asi 5-7 metrov, kde som odbíjal kus skaly, takže si tam užili aj pár miernejších otrasov. Dokonca som raz pod vodou pustil stopky, kým mi zaplo, že v manuáli to zakazujú a asi na to majú dôvod. Prežili, neobjavilo sa ani zahmlenie sklíčka pri náhlom striedaní teplôt.


Tieto hodinky sa mi natoľko páčia, že som si ich ako jediné švajčiarske hodinky nechal. A to napriek tomu, že sa výrobca (viď arogantné jednanie pri reklamáciách) aj servis (viď nižšie) snažia, ako môžu, len aby mi to trochu osladili. Z každého jedného servisu - či už vo Viedni alebo od slovenského distribútora Sheron - vrátili poškriabanéna puzdre aj lunete. Po veľkom servise bola aj mimoriadne zle nasadená sekundová ručička chronografu.
Vo viedenskom servise mi to bez rečí zobrali naspäť a opieskovali, takže titan mal pôvodnú štruktúru. V servise Sheronu ma najprv - slušne povedané - poslali do prdele. Vraj škrabance na titane sa opraviť nedajú. Potom ako kompenzáciu navrhli vyslovene smiešne vyčistenie hodiniek ultrazvukom. Vďaka predchádzajúcim skúsenostiam zo servisu vo Viedni - ktoré by som si inak rád odpustil - som vedel, že to opraviť ide. Tak to nakoniec do tej Viedne poslali aj oni na vlastné náklady.

Po všetkých týchto a mnohých iných skúsenostiach so švajčiarskymi hodinkami, keď som sa ako zákazník cítil vyslovene podvedený, som úspešne presedlal na japonské Seiko. Ale titanové IWC GST sú môj osobný švajčiarsky Posledný Mohykán, majú u mňa stále miesto.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára